Konštrukčný tepelný izolant je vysokovýkonná súčiastka navrhnutá tak, aby súčasne zabezpečovala tepelnú izoláciu a prenášala významné konštrukčné zaťaženia medzi stavebné prvky, čím účinne eliminuje tepelné mosty v nosných spojoch. Na rozdiel od bežných izolačných materiálov sú tieto materiály navrhnuté tak, aby mali vysokú pevnosť v tlaku, vysokú pevnosť v strihu a nízku dotvarovanie pri dlhodobom zaťažení, a to pri zachovaní nízkej tepelnej vodivosti. Bežné aplikácie zahŕňajú izoláciu spojov medzi betónovými balkónmi a podlahovými doskami, oceľovými konzolovými nosníkmi a opornými stenami – všetky klasické miesta výrazných tepelných strát a potenciálneho tvorenia kondenzátu. Materiály sú zvyčajne kompozitné polyméry, pričom bežnou voľbou je polyamid (PA66) vyztužený vysokým percentom (napr. 30–40 %) sklenených vlákien, ktorý ponúka optimálnu rovnováhu mechanických vlastností (pevnosť v tlaku >100 MPa, pevnosť v strihu >40 MPa) a tepelnej odolnosti (súčiniteľ k ~0,3 W/m·K). Iné systémy môžu používať hustý, vláknami vyztužený polymérny betón alebo pokročilé epoxidové kompozity. Návrh zahŕňa dôkladnú analýzu zaťažení (vlastná hmotnosť, užitočné zaťaženie, vietor, zemetrasenie) a tepelnej účinnosti (psi-hodnota) na výber vhodného materiálu a jeho hrúbky. Inštalácia je kritická; materiál sa presne oreže a umiestni do bednenej debnice pred zaliatím betónu, alebo sa privinuje medzi oceľové prvky, pričom sa zabezpečí plný prítlak a žiadne bodové styky, ktoré by mohli izoláciu obísť. Použitím konštrukčného tepelného izolantu zostáva stavebný plášť nepretržitý, čo vedie k vyšším teplotám vnútorných povrchov, zníženiu tepelných strát, eliminácii rizika kondenzácie a splneniu požiadaviek energetických noriem. Táto technológia je základná pre návrh vysokovýkonných, tepelne prerušených stavebných kostriek, ktorá umožňuje architektom a inžinierom vytvárať výrazné formy, ako sú konzolové balkóny, bez ohrozenia tepelnej integrity stavebnej obálky.