Izolačný prelom, často používaný synonymne s výrazom „tepelný prelom“, je základný pojem v oblasti stavebnej vedy a tepelnej techniky, ktorý označuje úmyselné vloženie materiálu s nízkou tepelnou vodivosťou do konštrukcie, aby sa prerušila inak nepretržitá cesta s vysokou tepelnou vodivosťou. Ide o strategický „prelom“ v izolačnej vrstve, ktorý zabraňuje tepelnému mostu. Tento termín môže opisovať ako samotný konceptuálny dizajnový princíp, tak aj fyzickú súčasť. V kontexte budov je izolačný prelom nevyhnutný vo všetkých spojoch, kde je primárna izolačná vrstva prerušená, napríklad tam, kde betónová doska prechádza do vonkajšej steny, okolo rámov okien a dverí alebo v miestach prienikov nosných konštrukcií. Účinnosť izolačného prelomu určujú tepelné vlastnosti materiálu prelomu (jeho k-hodnota), jeho geometria (šírka a hĺbka) a spojitosť. Napríklad v kovovom okennom ráme predstavuje izolačný prelom polyamidový profil, ktorý oddeľuje vnútornú a vonkajšiu hliníkovú časť. Vo všeobecnejšom zmysle možno akýkoľvek medzeru alebo nedostatok v izolačnej vrstve, aj keď neúmyselne, označiť ako prelom izolácie, čo zdôrazňuje dôležitosť spojitosti pre celkový výkon. Cieľom úmyselného návrhu izolačného prelomu je vytvoriť nepretržitú tepelnú bariéru okolo obálky budovy, čím sa maximalizuje efektívna R-hodnota celej konštrukcie. Tento princíp sa aplikuje nielen v stavebníctve, ale aj v elektronike (napr. tepelné prelomy v chladičoch), priemyselnom dizajne a výrobe spotrebičov, a to na riadenie toku tepla, zlepšenie účinnosti, zabránenie kondenzácii a zabezpečenie bezpečnosti a pohodlia používateľov. Správne navrhovanie a realizácia izolačných prelomov je kľúčovou zručnosťou pre projektantov a stavebných vykonávateľov, ktorí smerujú k vysokému výkonu, energetickej úspornosti a trvanlivosti stavieb.