Izolácia s tepelným prerušením špecificky označuje materiál a návrhovú metódu použitú na vytvorenie tepelnej bariéry vo vnútri inak vysokej vodivosti, najmä v kovových stavebných komponentoch, ako sú okná, dvere a konštrukčné spoje. Jej hlavnou funkciou je výrazne znížiť tepelné mosty, jav, pri ktorom teplo ľahko prechádza vodivou cestou, čo vedie k neefektívnemu využitiu energie a chladným miestam. Táto izolácia nie je hromadným plniacim materiálom, ale strategicky umiestneným, nepretržitým prvkom s nízkou tepelnou vodivosťou, ktorý fyzicky oddeluje vnútorné a vonkajšie časti kovového profilu. Najbežnejšími a najúčinnejšími materiálmi na tento účel sú tuhé, vysokopevnostné polyméry, najmä skleneným vláknom zosilnený polyamid (napr. PA66 GF25/30), ktoré ponúkajú optimálnu kombináciu nízkej hodnoty k (~0,3 W/m·K) a vysokú mechanickú pevnosť na odolanie zotrvačným a tlakovým silám zo strany kovového obkladu a konštrukčných zaťažení. Výkon izolácie s tepelným prerušením sa kvantifikuje jej tepelným prenosom (Ψ-hodnota, Psi-hodnota), ktorá meria lineárny tepelný únik v mieste spojenia. Účinná izolácia s tepelným prerušením musí udržať svoje vlastnosti po desaťročia, čo si vyžaduje vynikajúcu odolnosť voči creepu pri trvalom zaťažení, tepelnému cyklovaniu, degradácii UV žiarením (ak je vystavená) a absorpcii vlhkosti. Výrobný proces, zvyčajne presná extrúzia nasledovaná technikou zalievania a odstránenia mostíka u hliníkových okien, je rozhodujúci pre zabezpečenie bezchybného, pevného spojenia medzi izoláciou a kovom. Tento špecializovaný druh izolácie je základným kameňom vysoko výkonných stavebných obalov a priamo prispieva k zníženiu nákladov na energiu, zlepšeniu pohody obyvateľov zvýšením teplôt vnútorných povrchov, eliminácii kondenzácie a dodržiavaniu čoraz prísnejších medzinárodných energetických predpisov a noriem udržateľnosti pre ekologické budovy.