Návrh plastových komponentov je špecializovanou inžinierskou disciplínou, ktorá vyvažuje estetické požiadavky, funkčný výkon a výrobnú praktickosť. Proces začína jasným pochopením koncového použitia komponentu, vrátane mechanických zaťažení, expozície voči prostrediu, dodržiavania predpisov a interakcie s používateľom. Výber materiálu je kritickým prvým krokom, pri ktorom inžinieri vyhodnocujú množstvo polymérnych možností na základe vlastností, ako sú odolnosť voči nárazu, tepelnej odolnosti, chemická kompatibilita, UV stabilita a triedenie horľavosti. Geometrický návrh musí rešpektovať základné princípy návrhu plastov, vrátane zachovania rovnomernej hrúbky steny, aby sa zabránilo dôlkam a skresleniu, zahrnutia vhodných vysúvacích sklonov na uľahčenie vysunutia z formy a pridania dostatočných zaoblení v miestach koncentrácie napätia. Štrukturálna pevnosť sa často dosahuje strategickým umiestnením žebier namiesto zvyšovania celkovej hrúbky steny, pričom sa venuje pozornosť parametrom návrhu žebier, aby sa predišlo kosmetickým chybám. Požiadavky na montáž určujú prvky, ako sú zapadacie spoje, ohybové kĺby, tlačené spoje a rohy pre ultrazvukové zváranie, pri ktorých je potrebný špecifický prístup k návrhu. Inžinieri musia tiež brať do úvahy environmentálne faktory, ako je absorpcia vlhkosti, tepelná rozťažnosť a dlhodobé creepové správanie. Moderný návrh plastových komponentov sa veľmi opiera o simulačné nástroje pre štrukturálnu analýzu, predpovedanie toku v lialičke a vyhodnotenie tepelného výkonu. Návrhový proces je zásadne iteratívny, pričom prototypy sa často vyrábajú pomocou 3D tlače alebo rýchlej výroby nástrojov, aby sa overil tvar, sadnutie a funkcia pred zahájením sériovej výroby. Úspešný návrh plastových komponentov vyžaduje komplexný prístup, ktorý zohľadňuje celý životný cyklus výrobku – od efektivity výroby a nákladov na montáž až po recyklovateľnosť na konci životnosti – a tak vytvára komponenty, ktoré nie sú len funkčné a esteticky pôsobivé, ale aj ekonomicky životaschopné a ekologicky zodpovedné.