Výraz „Polyester Polyamid“ môže označovať dva odlišné materiálové pojmy, pričom oba predstavujú vysokovýkonné polymérne systémy. Po prvé, môže opisovať špecifickú triedu kopolymérov alebo zmesí polymérov, ktoré chemicky obsahujú vo svojom reťazci aj esterové (-CO-O-) a amídové (-CO-NH-) skupiny. Tieto materiály sú navrhnuté tak, aby dosiahli jedinečný profil vlastností využívajúcich výhody oboch polymérnych rodín. Esterové skupiny môžu prispieť k lepšej hydrolytickej stability, zlepšenej odolnosti voči UV žiareniu a nižšiemu nasákaniu vlhkosťou v porovnaní so štandardnými polyamidmi, zatiaľ čo amídové skupiny zachovávajú vysokú pevnosť, húževnatosť a tepelnú odolnosť. Takéto kopolyméry sa často vyvíjajú pre špecializované aplikácie, najmä tam, kde predstavujú obmedzenia čistých polyamidov (napr. vysoké vsakovanie vlhkosti) problém. Po druhé, a to častejšie v priemyselnom kontexte, „Polyester Polyamid“ môže označovať fyzikálnu zmes samostatných polyesterov (napr. PBT, PET) a polyamidov (napr. PA6, PA66). Vytvorenie užitočnej zmesi je náročné vzhľadom na inherentnú nemiešateľnosť týchto polymérov, ktorá môže viesť k fázovému rozdeleniu a slabým mechanickým vlastnostiam. Preto sú nevyhnutné kompatibilizátory, ktoré vytvoria stabilnú morfológiu a zabezpečia dobrú adhéziu medzi fázami. Cieľom takejto zmiešavania je často zníženie nákladov na suroviny, zlepšenie určitých vlastností, ako je odolnosť voči chemikáliám, alebo úprava súboru vlastností pre konkrétnu aplikáciu, ktorú ani jeden polymér sám osebe nedokáže optimálne spĺňať. V oboch interpretáciách ide o pokročilé materiály, ktoré sa bežne nachádzajú v náročných odvetviach, ako sú automobilové komponenty pod kapotou, elektrické systémy a špecializované priemyselné diely.